Bullshit asimmetry

Pojem ​„Princíp asymetrie nezmyslu“ (​The bullshit asimmetry) priniesol taliansky programátor Alberto Brandolini

The amount of energy needed to refute bullshit is an order of magnitude bigger than to produce it.

​Ak je ale energia potrebná na vyvrátenie nezmyslu rádovo väčšia ako na jeho vyprodukovanie, má zmysel tento nezmysel vyvracať? A prečo dokážu tieto nezmysly vznikať? Je prekážkou racionality v takom prípade intuícia, resp. jej nesprávne používanie (teória duálnych procesov) alebo dvojica „Kognitívna lenivosť a problémy mindwaru“ (Stanovichov model mysle)?

Absencia poznatkov o pravdepodobnostnom uvažovaní, kauzálnom uvažovaní, logike a o vedeckom myslení môže viesť k iracionálnym záverom alebo správaniu, ktoré nie je naklonené ani k diskusii.

Hľadáme pravdu aj keď je nepríjemná? Máme záujem učiť sa pre učenie samotné, nielen pre nejaký vonkajší cieľ? Chápeme dočasný charakter poznania a informácií? Sme schopní brať  do úvahy široké spektrum pohľadov? Dôverujeme v rozum a máme istotu, že vďaka nemu dospejeme k hodnoverným záverom? Tolerujeme nejednoznačnosť a zdržíme sa unáhlených súdov?