Sociálne siete

Digital minimal

digital minimal

PARADOX SOCIÁLNYCH MÉDIÍ

Čím viac používame sociálne médiá na interakciu so svojou sieťou známych, tým menej času venujeme offline komunikácii.

Problém teda nie je v tom, že by nás používanie sociálnych médií priamo robilo nešťastnými. V skutočnosti ak sú určité aktivity sociálnych médií izolované, mierne zvyšujú pohodu. Kľúčovým problémom je, že používanie sociálnych médií má tendenciu odvádzať ľudí od socializácie v reálnom svete, ktorá je oveľa cennejšia.

Čím viac používame sociálne médiá, tým menej času máme venovať sa offline interakcii, a preto sa tento hodnotový deficit stáva horším – takže tí najnáročnejší používatelia sociálnych médií budú oveľa častejšie osamelí a nešťastní. Malé výhody, ktoré získame uverejnením statusu na nástenke priateľa alebo či sa mám páči ich najnovšia fotografia na Instagrame, nemôžu ani zďaleka kompenzovať veľkú stratu, ktorú sme utrpeli tým, že s daným človekom už netrávime čas v reálnom svete.

Sociálne siete

Digital minimal

SPOLOČENSKÉ ZVIERATKO

Myšlienka, že interakcie v reálnom svete sú cennejšie ako online interakcie, nie je prekvapujúca. Náš mozog sa vyvinul v období, keď komunikácia prebiehala offline a tvárou v tvár. Náš mozog spracoval veľké množstvo informácií o jemných analógových signáloch, ako je reč tela, výrazy tváre a tón hlasu.

Rozhovor s nízkou šírkou pásma podporovaný mnohými digitálnymi komunikačnými nástrojmi môže ponúkať náhradu tohto spojenia. Avšak väčšinu našich vysokovýkonných schopností na vyhodnocovanie sociálnych podnetov ponecháva nedostatočne využitú – čím sa znižuje schopnosť týchto nástrojov uspokojiť našu intenzívnu potrebu po spoločnosti a socializácii. Žiaľ online interakcia je jednoduchšia a rýchlejšia ako klasická konverzácia. 

Digitálne komunikačné nástroje dokážu rozvrátiť aj offline komunikáciu, ktorá zostáva v našom živote, pretože náš prvotný inštinkt spájania je taký silný, že je ťažké odolať kontrole zariadenia uprostred rozhovoru alebo aktivity s niekým iným a tým sa znižuje kvalita bohatšej osobnej interakcie, ktorá sa deje priamo pred nami.

Sherry Turkle

„Konverzácia tvárou v tvár je tá najľudskejšia a najľudskejšia vec, ktorú robíme. Keď sme jeden druhému plne prítomní, učíme sa počúvať. Tam rozvíjame schopnosť empatie. Je to miesto, kde zažívame radosť z toho, že sme vypočutí, že sme pochopení.“

Profesorka MIT Sherry Turkle vo svojej knihe z roku 2015, Reclaiming Conversation načrtáva rozdiel medzi spojením, jej slovom pre interakcie s nízkou šírkou pásma, ktoré definujú naše online sociálne životy, a konverzáciou, oveľa bohatšou komunikáciou s vysokou šírkou pásma, ktorá definuje skutočné stretnutia medzi ľuďmi.

Sherry Turkle

Filozofia komunikácie

Mnoho ľudí uvažuje o rozhovore a spojení ako o dvoch rôznych stratégiách na dosiahnutie rovnakého cieľa, ktorým je udržanie ich spoločenského života. Veria, že existuje mnoho rôznych spôsobov, ako sa starať o dôležité vzťahy v našom živote, a v našej súčasnej modernej dobe by sme mali používať všetky dostupné nástroje – od osobného rozhovoru tvárou v tvár, až po kliknutie na ikonu srdca v príspevku priateľa na Instagrame.

Filozofia komunikácie zameranej na konverzáciu zaujíma odlišný postoj. Tvrdí, že konverzácia je jedinou formou interakcie, ktorá sa v určitom zmysle počíta do udržiavania vzťahu. Táto konverzácia môže mať formu osobného stretnutia alebo môže ísť o videohovor či telefonický hovor, ktoré zahŕňajú jemné analógové signály, ako je tón nášho hlasu alebo výraz tváre. Čokoľvek textové alebo neinteraktívne – v podstate všetky sociálne médiá, e-maily, či textové správy – sa nepovažujú za konverzáciu a namiesto toho by sa mali kategorizovať ako obyčajné spojenie.

V tejto filozofii je spojenie degradované na logistickú úlohu. Spojenie má dva ciele: pomôcť vytvoriť a zorganizovať konverzáciu alebo efektívne preniesť praktické informácie (napr. určenie miesta stretnutia alebo času na nadchádzajúcu udalosť). Spojenie už nie je alternatívou konverzácie; namiesto toho je jeho podporovateľom.