Teron Solutions

Relative deprivation

„Jediný spôsob, ako dokázať ľuďom ich nekompetenciu, je urobiť z nich ľudí kompetentných“

JUSTIN KRUGER & DAVID DUNNING (1999)

 

Stalo sa…
Len J&D nenapadlo, že to zoberieme doslovne…
A už vôbec nie, že si na to následne zvykneme a vytvoríme nový štandard…

Relatívna deprivácia poukazuje na individuálnu skúsenosť s nespokojnosťou, keď je človek zbavený niečoho, na čo si myslí, že má nárok, avšak zdôraznenie perspektívy jednotlivca robí objektívne meranie problematickým.

Koncept relatívnej deprivácie má dôležité dôsledky tak na správanie, ako aj na postoje, vrátane pocitov stresu, politických postojov a účasti na kolektívnych akciách. Sociálni vedci, najmä politológovia a sociológovia, uviedli „relatívnu depriváciu“ (najmä dočasnú relatívnu depriváciu) ako potenciálnu príčinu sociálnych hnutí a deviácií, ktorá vedie v extrémnych situáciách k politickému násiliu, ako sú výtržníctvo, terorizmus, občianske vojny a kriminalita.

Existujú štyri predpoklady relatívnej deprivácie:

Osoba A nemá X
Osoba A vie o ďalších osobách, ktoré majú X
Osoba A chce mať X
Osoba A verí, že získanie X je realistické

Walter Runciman rozlišoval medzi egoistickou a fraternalistickou relatívnou depriváciou. Prvá je spôsobená nepriaznivým sociálnym postavením v porovnaní s ostatnými, lepšie situovanými členmi konkrétnej skupiny (ktorej je A členom) a druhá je nepriaznivým porovnaním s inými, lepšie situovanými skupinami.

Egoistickú relatívnu depriváciu možno vidieť na príklade pracovníka, ktorý sa domnieva, že mal byť povýšený rýchlejšie, čo môže túto osobu viesť k činom zameraným na zlepšenie jeho postavenia v skupine.

Fraternalistická je možná vidieť na príklade rasovej diskriminácie a je oveľa pravdepodobnejšie, že povedie k vytvoreniu a rastu veľkého sociálneho hnutia. Ďalším príkladom fraternalistickej relatívnej deprivácie je závisť, ktorú tínedžeri pociťujú voči bohatým postavám, ktoré sú vo filmoch a televíziách vykresľované ako „stredná trieda“ alebo „normálna“ napriek tomu, že majú na sebe drahé oblečenie a jazdia v drahých autách. Fraternalistická skupinová deprivácia bola tiež spojená s volebným správaním, najmä v prípade hlasovania pre krajnú pravicu. 

Rovnko dôležité je pozrieť sa na teóriu relatívnej deprivácie, na vieru, že ľudia sa pridávajú k sociálnemu hnutiu na základe ich hodnotení toho, čo si myslia, že by mali mať, v porovnaní s tým, čo majú ostatní. Relatívna deprivácia je to, čo si ľudia myslia, že by mali mať dokonca v porovnaní s ich vlastnou minulosťou alebo vnímanou budúcnosťou. Vylepšené podmienky podnecujú ľudské túžby po ešte lepších podmienkach, a tak môžu vyvolať…