Etický život podľa Aristotela

Existuje mnoho spôsobov, ako môžeme žiť, napríklad s cieľom užívať si život alebo zarábať peniaze.

Grécky filozof Aristoteles však tvrdil, že tieto prístupy sú vnútorne neuspokojivé. Navrhol, že ak sa chceme vyhnúť výčitkám na smrteľnej posteli, musíme žiť dobrý a cnostný život podľa súboru zásad, ktoré nazval „cnosti“.

Šesť základných prístupov

Prvé je potešenie, čiže konštatné hľadanie dobrého pocitu. Potom je to bohatstvo a materiálne veci. Ako ďalšie je postavenie, rešpekt, sláva a vplyv. Nasleduje moc a schopnosť presvedčiť ostatných o svojom názore, prípadne možnosť ísť svojou vlastnou cestou.

Samozrejme sú tu vedomosti a nakoniec morálne cnostný a etický prístup. Žiadny z našich životov nebude formovaný jediným z týchto prístupov, ale väčšina z nás bude jeden z nich považovať za dominantný. Zároveň každý prístup má aj svoje nevýhody. Ak budeme napríklad vyhľadávať iba potešenie, nebudeme mať priestor na premýšľanie alebo uvažovanie.

Aby sme sa mohli obzrieť späť a povedať, že sme žili „dobrý“ život, mali by sme byť schopní ukázať:

1.

2.

3.

4.

Prívetivosť a zdvorilosť

5.

Takt a diplomaciu

6.

Pravdivosť a integritu

7.

8.

Cnosti

Aristoteles ich opísal ako „cnosti“, ktorými by sa ľudia mali snažiť žiť. K týmto by mohli pribudnúť ešte súcit, vďačnosť a pokora.

Dvanásť cností, o ktorých hovorí Aristoteles, sú veľmi hlboko zakorenené v ľudskej psychike, najmä vlastnosti ako spravodlivosť.

Ak dokážeme žiť týmto spôsobom, alebo sa aspoň snažiť robiť tieto veci a občas uspejeme, potom budeme pravdepodobne šťastnejší. A aj keď sa veci pokazia, stále je lepšie konať eticky.

Odvaha

nie zbabelosť alebo impulzívnosť či nebodaj extrémne riskovanie.

Odvaha nie je absencia strachu.

Odvaha nie je absencia strachu. Odvážni ľudia cítia strach, ale sú schopní ho zvládnuť a prekonať tak, aby mohli konať. A často ho používajú, aby sa uistili, že nie sú príliš sebavedomí a že podniknú vhodné opatrenia. Vycvičili sa, aby zvládli svoju emocionálnu reakciu na strach tak, aby ho premohli skôr, ako on ich.

Odvážni ľudia sa postavia proti hrozbám namiereným voči nim, alebo ľuďom, na ktorých im záleží. Konajú spôsobom, ktorý je v súlade s ich hodnotami, pričom ich aktivita nie je nevyhnutne hlasná, ale skôr tichá a premyslená.

Strach a prílišná sebadôvera

Strach, ale aj prílišná sebadôvera sa vo všeobecnosti považujú za nežiaduce emócie. Strach, podobne ako mnohé emócie, úzko súvisí s prežitím.

Bojíme sa vecí, ktoré ohrozujú naše prežitie a naša reakcia je riadená adrenalínovou reakciou, čo zvyčajne znamená, že sme nútení bojovať alebo utekať.

Fyzické účinky adrenalínu zahŕňajú studenú, vlhkú pokožku, keď sa krv sťahuje do životne dôležitých orgánov, aby sme mohli rýchlo utiecť, chvenie a dokonca aj drkotanie zubov. Strach nám hovorí, keď máme obavy, že niečo neprežijeme.

Naša emocionálna reakcia však nemusí byť racionálna. Súvisí to s pamäťou, možno s poslednou skúsenosťou alebo niečím, čo sme čítali.

Odvážne konanie

Ukázanie odvahy, na rozdiel od zbabelosti alebo prílišnej sebadôvery, je o nájdení správnej rovnováhy, čo znamená, že si svoje aktivity musíme vopred premyslieť.

Ak sa na situáciu spätne pozrieme, budeme mať pocit, že sme konali v súlade so svojimi hodnotami?

Rozhodujúce je, aby nás naše emócie, či už strach alebo prílišná sebadôvera neovládli, ale racionálne sa zamyslime nad tým, čo chceme urobiť a čo je v danej situácii správne.

Sebakontrola

schopnosť ovládať sa a nenechať sa riadiť svojimi túžbami a chúťkami.

Odvážne konanie

Sebakontrola nám v podstate umožňuje užívať si dobré veci života s mierou, bez toho, aby sme chceli príliš veľa a vedeli, kedy už máme dosť.

Základným predpokladom sebaovládania je použitie rozumu na ovládanie inštinktu. Vo veku okamžitého uspokojovania je to možno nezvyčajná a podceňovaná kvalita, no napriek tomu stojí za to sa o ňu snažiť.

Trpezlivosť

Dôležitá je trpezlivosť, teda schopnosť pokojne čakať na niečo alebo počas niečoho. Je preto úzko spätá s myšlienkou sebaovládania.

Trpezlivosť nie je jediná cnosť, ale kombinácia iných, vrátane:

• Sebakontroly, čiže schopnosti ovládať svoje reakcie na situáciu a znášať ju bez sťažností;

• Pokory, čo znamená akceptácie, že nie ste o nič dôležitejší ako ktokoľvek iný a neexistuje žiadny konkrétny dôvod, prečo by ste nemali čakať;

• Veľkorysosti, schopnosti usmievať sa na svet, aj keď sa zdá, že sa všetci proti vám sprisahali;

V dnešnej dobe je tak veľmi málo vecí, na ktoré musíme naozaj čakať, takže trpezlivosť sa môže zdať ako zastaraná myšlienka. V kontexte sebaovládania je však jasnejšie, prečo môže byť trpezlivosť dôležitá.

Rovnováha

Sebaovládanie nie je o úplnej abstinencii.

Je to o nájdení správnej rovnováhy.

Existuje staré príslovie, že „trochu toho, na čo máte chuť, vám urobí dobre“.

Za predpokladu, že „to, na čo máte chuť“, nie je nezákonné alebo škodlivé, je to takmer určite pravda.

Odopierať si to, čo potrebujete, je rovnako zlé ako nadspotreba.

Správnu rovnováhu môžete nájsť tak, že si premyslíte svoje túžby a zvážite, či niečo potrebujete ‚hneď‘, alebo by ste mohli ešte chvíľu počkať.

Rozvoj trpezlivosti vám tiež pomôže zvládnuť vaše okamžité túžby a čakať na potenciálne väčšiu odmenu. Potom už ste na dobrej ceste k rozvoju sebakontroly.

Veľkorysosť

nie je len o peniazoch.

Veľkorysosť

Štedrí ľudia môžu byť aj finančne chudobní, no stále venujú svoj čas a energiu iným. Kľúčom je konanie v prospech ostatných, bez pomyslenia na odmenu, ktorá môže v dôsledku toho vzniknúť.

Keď štedrí ľudia dostanú niečo od druhých, či už je to dar, čas alebo povzbudenie, sú vďační a vyjadrujú túto vďačnosť vhodným spôsobom. Zjednodušene povedané, štedrí ľudia dávajú v prospech druhých, bez toho, aby počítali náklady a bez toho, aby za to niečo očakávali.

V mnohých ohľadoch je ľahšie nájsť rovnováhu v štedrosti ako v niektorých iných cnostiach, ktoré si možno želáte rozvíjať.

Skutočná štedrosť si vyžaduje dávať to, čo si môžete dovoliť, aby ste pomohli druhým, a byť láskavý a prijímať od iných len to, čo si môžu dovoliť dať.

Prívetivosť a zdvorilosť

a nájdenie správnej rovnováhy.

Trpezlivosť

Starovekí Gréci opisovali štyri rôzne formy lásky a jedna z nich: fília, bola láska priateľov. Aristoteles cítil, že táto forma lásky bola zvyčajne založená na spoločnom záujme alebo spoločných hodnotách, a vyžadovala si rovnosť a známosť medzi priateľmi. Prirovnal ju aj k zdvorilosti.

Stredovekí filozofi postavili fíliu nad iné formy lásky, pretože obsahuje prvok voľby. Ako sa hovorí, priateľov si môžeš vybrať, rodinu nie. Všetci chceme, aby nás ostatní mali radi, je to úplne základná ľudská túžba, pravdepodobne založená na potrebe našich predkov spolupracovať, aby prežili. Byť priateľom a mať priateľov si však vyžaduje, aby sme sa k ostatným správali priateľsky.

Byť slušný znamená brať na vedomie a rešpektovať pocity iných ľudí. Nie vždy si všimneme zdvorilosť, ale zvyčajne si všimneme hrubosť alebo bezohľadné správanie.

Zdvorilosť zlepší naše interakcie s ostatnými, pomôže vybudovať rešpekt a vzťah, zvýšiť našu sebaúctu a sebavedomie a zlepšiť naše komunikačné schopnosti. Veľkú časť zdvorilosti tvorí náš zdravý rozum, ale je prekvapivo ľahké na to zabudnúť a správať sa hrubo, keď sme pod tlakom.

Kľúčom k nájdeniu správnej rovnováhy priateľskosti je, rovnako ako pri iných cnostiach, použitie rozumu. Vo vypätých situáciách je ho ale často ťažké uplatniť. Našťastie zdvorilosť je niečo, čo môžeme praktizovať neustále. Takmer nikdy nebude zlé byť k ostatným zdvorilý a slušný.

Takt a diplomacia

a nájdenie správnej rovnováhy.

Odvážne konanie

Vhodné používanie taktu a diplomacie môže viesť k zlepšeniu vzťahov s inými ľuďmi a sú spôsobom budovania a rozvoja vzájomného rešpektu, čo môže viesť k úspešnejším výsledkom a menej náročnej alebo stresujúcej komunikácii.

Takt a diplomacia sú sústredené okolo porozumenia druhým ľuďom a citlivosti na ich názory, presvedčenie, nápady a pocity. Efektívne využitie takýchto zručností pochádza zo schopnosti presne cítiť, čo iná osoba v danom čase cíti alebo si myslí.

Strach a prílišná sebadôvera

Takt je schopnosť presadzovať svoje myšlienky alebo názory, vedieť, čo povedať a ako to povedať, bez poškodenia vzťahu spôsobením urážky. Efektívne používanie taktu a diplomacie si vyžaduje vysokú úroveň zdravého rozumu, dobrého úsudku a praxe v rôznych situáciách. Vyžaduje si to však aj ďalšie kľúčové zručnosti, napríklad počúvanie. Musíme byť schopní počúvať nielen to, čo sa hovorí, ale aj to, ako sa to hovorí, aby sme porozumeli druhým a primerane na nich reagovali.

Emocionálna inteligencia je dôležitým faktorom toho, ako dobre rozumieme svojim vlastným emóciám a emóciám iných. Ľudia s vyššou emocionálnou inteligenciou dokážu zvyčajne prirodzenejšie využívať takt a diplomaciu.

Empatia je dôležitou súčasťou emocionálnej inteligencie a je to schopnosť vidieť svet z perspektívy inej osoby. Asertivita je schopnosť vyjadriť svoj názor pokojne a racionálne, bez toho, aby sme boli agresívni. Má teda veľmi blízko k taktu a diplomacii. V neposlednom rade potrebujeme aj slušnosť, pretože v medziľudských vzťahoch je dôležité byť zdvorilý a rešpektovať názory iných ľudí a ich kultúrne rozdiely.

Rovnováha

Identifikácia najvhodnejšieho správania v danej situácii môže byť náročná kvôli nepredvídateľnej povahe komunikácie a medziľudských vzťahov vo všeobecnosti. Niekedy môže byť najvhodnejším opatrením neposkytnúť svoj názor.

Alebo je tiež možné predstaviť myšlienku alebo uprednostňovaný výsledok takým spôsobom, že druhá osoba ho môže prevziať. V iných situáciách môže byť najlepšie zaujať priamy postoj s konštatovaním presne toho, čo chceme a ako to chceme dosiahnuť. Všetci poznáme ľudí, ktorí sa dokážu obratne vykľučkovať z ťažkých situácií, alebo u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú úspešní pri vyjednávaní.

Aj keď istú dávku šťastia možno pripísať jednotlivým prípadom, dlhodobý úspech je založený na silných komunikačných schopnostiach, plánovaní, sebakontrole, sebadôvere a emocionálnej inteligencii.

Pravdivosť a integrita

pravdivý voči sebe a ostatným.

Integrita

Pravdivosť má dva aspekty: byť pravdivý voči sebe a byť pravdivý voči ostatným. Tieto dve veci nie sú úplne to isté, hoci sú úzko prepojené. Kto je verný sám sebe, pravdepodobne nebude falošný voči ostatným. Pravda je dôležitá pre nás ako jednotlivcov, tak aj pre spoločnosť ako celok. Pre spoločnosť pravdivosť vytvára sociálne väzby, klamstvo a pokrytectvo ich ničí.

Existujú dva možné spôsoby, ako nehovoriť pravdu: neposkytnúť žiadne informácie a poskytnúť nepravdivé informácie. Nemusíme však všetkým povedať všetko. Napríklad nadmerné zdieľanie osobných údajov nie je vítané, aj keď je to pravda. Kontext je veľmi dôležitý a musíme zvážiť, čo ľudia potrebujú alebo chcú vedieť. Niekedy je lepšie nič nehovoriť. Musíme tiež vedieť mlčať, ak sa nám niekto zdôveril a požiadal nás, aby sme informácie ďalej nezverejňovali. Za týchto okolností je preto vhodné nehovoriť celú pravdu.

Pravdivosť je dôležitá, nesmieme však ubližovať iným. Pravdivosť a takt musia ísť ruka v ruke, pretože inak môže byť pravda pre tých, ktorí ju počujú, neprijateľná. Predstavme si špióna v prestrojení. Možno musí klamať alebo predstierať, že je niekto iný v záujme vyššieho dobra. Ale stále môže byť verný sám sebe, ak verí v dôležitosť vyššieho dobra. Existujú preto určité okolnosti, za ktorých môže byť klamstvo prijateľné alebo dokonca nevyhnutné. Nikdy však nie je prijateľné klamať, aby sme vyzerali lepšie alebo aby sme sa vyhli problémom, ktoré sme si spôsobili sami.

Dobrá povaha

alebo temperament

Povaha alebo temperament

pochádza z latinského temperare, čo znamená mierniť alebo obmedzovať, a preto je pojem „temperovanie“ chápaný ako „zmierňovanie“.

Ak hovoríme o niekom, kto má „temperujúci vplyv“, tak to znamená, že je schopný upokojovať ľudí okolo seba.

Výraz „povaha“ sa však používa aj na označenie stavu mysle alebo nálady a nekontrolovaného hnevu. Opisujeme ľudí, ktorí majú "svoju náladu“, keď sú naštvaní alebo nahnevaní.

Takže použitie slovného spojenia „dobrá povaha“ je tu dôležité, aby signalizovalo prvok morálnej dobroty, ktorý je potrebný na to, aby sme dokázali zvládnuť temperament a hnev.

Trpezlivosť

Prvým krokom k tomu, aby sme zvládli svoju povahu je zistiť, ako reagujeme, keď sme nahnevaní. Existujú štyri hlavné typy nálady alebo hnevu:

• Vznetliví ľudia reagujú rýchlo. Ich hnev okamžite vzbĺkne, ale tiež rýchlo ustúpi. O päť minút neskôr pravdepodobne zabudli, že boli nahnevaní. Okolie však nemusí tak rýchlo zabudnúť a môže byť z rýchlej zmeny zmätené a zranené.

• Cholerici sa tiež rýchlo hnevajú a sú pripravení hnevať sa na kohokoľvek a pri akejkoľvek príležitosti.

• Mrzutí ľudia majú nevraživosť a môže trvať dlho, kým sa upokoja. Je ťažké ich upokojiť, keď sa rozhnevali.

• Ľudia so zlou povahou majú tendenciu byť nahnevaní na nesprávne veci, viac ako by mali, a trvá im dlhšie, kým sa upokoja.

Zvážme, ku ktorému z nich inklinujeme. Možno zistíme, že nám pomôže premyslieť si konkrétne príležitosti a zvážiť, na koho sa hneváme, ako veľmi, či je to úmerné priestupku a ako dlho potom zostaneme nahnevaní.

To nám tiež pomôže zistiť naše „spúšťače“, aby sme si boli vedomí toho, kedy sa môžeme hnevať a môže zostať pod kontrolou.

Spravodlivosť

hlboko zakorenená vo väčšine z nás.

Integrita

Pre väčšinu z nás je spravodlivosť relatívny pojem. Nejde ani tak o to, či dostávame to, čo si zaslúžime, ale či dostávame to, čo si zaslúžime v porovnaní s ostatnými. Väčšina z nás by pravdepodobne priznala pocit, že si možno zaslúžime viac, ako je to v skutočnosti, a preto je možno ešte dôležitejšie zvážiť, ako sa spravodlivosť a „dobrota“ spájajú.

Tí, ktorí si vyvinuli „dobrý“ zmysel pre spravodlivosť, majú tendenciu chcieť správny druh vecí v správnej miere, svoj „spravodlivý podiel“ na tovare, čiže aby dostali to, čo si zaslúžia; a aby ostatní dostali svoj spravodlivý podiel na tom, čo potrebujú, aby mohli viesť „dobrý“ život.

Inými slovami, títo ľudia majú silný zmysel pre to, čo si oni a ostatní skutočne zaslúžia – a čo potrebujú. Spravodlivosť súvisí s koncepciou dobrého zaobchádzania s ostatnými.

Spravodlivosť jednoducho tvorí základ civilizovanej spoločnosti. Spoločnosti bez spravodlivých zákonov bývajú tvrdé a netolerantné, čo často vedie ku konfliktom. Právny štát a ideál spravodlivosti považujeme za slepé voči sociálnemu postaveniu, bohatstvu alebo čomukoľvek inému.

V západnom svete hovoríme, že každý má právo na „spravodlivý proces“. Môžeme ale nemusíme tomu úplne veriť, ale pravdepodobne všetci chápeme, že zásada spravodlivosti je kľúčová.

Verejné informácie

Podcast - jednotlivé časti

Zaslúžite si podporu pri vzdelávaní.

V prípade záujmu nám napíšte
a pozrite si aj naše ukážkové video.