Liberal paradox

Liberálny paradox (Sen’s paradox) je logickým paradoxom, ktorého cieľom je ukázať, že žiadny sociálny systém nemôže súčasne:

– poskytovať (minimálny) pocit slobody
– vždy vyústiť do druhu ekonomickej efektívnosti známej ako Paretova účinnosť
– fungovať v akejkoľvek spoločnosti

Tento paradox je sporný, pretože sa zdá byť v rozpore s klasickým liberálnym tvrdením, že trhy sú rovnako účinné a rešpektujú individuálne slobody. Ekonomický liberalizmus tvrdí, že jednotlivci v ekonomickom prostredí konajú najmä vo vlastnom záujme. Ak im to umožníme bez akýchkoľvek obmedzení, bude to viesť k najlepšiemu výsledku.

Väčšina argumentov preukazujúcich efektívnosť trhu predpokladá, že jednotlivci sa starajú iba o svoju vlastnú spotrebu a nie o spotrebu iných, a preto nezohľadňujú situácie, ktoré vedú k Senovmu paradoxu. Príklad poskytol napríklad filozof Allan Gibbard: Existujú dvaja jednotlivci, Igor a Róbert, ktorí žijú vedľa seba. Igor miluje modrú farbu a nenávidí červenú. Róbert miluje zelenú farbu a nenávidí žltú. Keby si každý mohol slobodne zvoliť farbu svojho domu nezávisle od toho druhého, vybral by si svoje obľúbené farby. Ale Igor nenávidí Róberta a s radosťou by vydržal červený dom, ak by to znamenalo, že by Róbert musel znášať žltý dom. Róbert podobne nenávidí Igora a rád by vydržal žltý dom, ak by to znamenalo, že Igor bude žiť v červenom dome.

Ak si každý jednotlivec môže slobodne zvoliť vlastnú farbu domu, nezávisle od ostatných, Igor by si vybral modrý dom a Róbert by si vybral zelený dom. Tento výsledok však nie je účinný podľa Pareta, pretože tak Igor, ako aj Róbert by dali prednosť výsledku, keď Igor zvolí červenú a Róbert žltú. Ak povolíme slobodné a nezávislé výbery oboch strán, skončíme s výsledkom (modrá, zelená), ktorý nie je Pareto efektívny.

Paretova efektívnosť sa v ekonómii často používa ako minimálna zásada ekonomickej efektívnosti. Bez nej sa mechanizmus považuje za neefektívny, pretože tam bol ďalší výsledok, ktorý mohol niektorým ľudom zlepšiť výsledok bez toho, aby ublížili niekomu inému.

Názor, že trhy produkujú Paretovu efektívnosť, sa považuje za dôležité a základné odôvodnenie kapitalizmu. Tento výsledok bol zavedený (s určitými predpokladmi) v študijnej oblasti známej ako všeobecná teória rovnováhy a je známy ako prvá základná teória sociálnej ekonomiky. Výsledkom je, že tieto výsledky sa často vyznačujú pravicovo-liberálnymi opodstatneniami neregulovaných trhov. V základnom zmysle sú liberálne hodnoty v rozpore so zásadou Pareto. Ak niekto berie Paretov princíp vážne (ekonómovia), musí čeliť problémom dôslednosti pri zachovávaní liberálnych hodnôt, dokonca aj tých veľmi miernych. Alebo, ak sa na to pozrieme iným spôsobom, ak má niekto určité liberálne hodnoty, možno sa bude musieť vyhnúť dodržiavaniu Pareto optimality.

Hoci sa Pareto kritérium považovalo za prejav osobnej slobody, zdá sa, že pri výbere zahŕňajúceho viac ako dve alternatívy môže mať dôsledky, ktoré sú v skutočnosti hlboko neliberálne.